Jdi na obsah Jdi na menu
 


Odborná konferencia „M. R. Štefánik a čs. zahraničné vojsko (légie)“.

25. 5. 2013

Odborná konferencia „M. R. Štefánik a čs. zahraničné vojsko (légie)“.

 V Bratislave sa dňa 23. mája 2013 uskutočnila odborná konferencia o generálovi Milanovi Rastislavovi Štefánikovi ako organizátorovi československého zahraničného vojska – légií.  Konferencia sa konala pri príležitosti 20. výročia vzniku Nadácie M. R. Štefánika, ktorá sa zaslúžila o obnovenie Štefánikovho pamätníka v Bratislave a podujatie aj iniciovala. Spoluorganizátormi a odbornými garantmi podujatia boli Historický ústav Slovenskej akadémie vied, Vojenský historický ústav a Slovenská historická spoločnosť.

 konferencia-23.-m-ija-2013-004.jpg

  Rokovanie konferencie otvoril v mene nadácie profesor Dušan Bakoš, predseda Správnej rady Nadácie M. R. Štefánika; v úvode účastníkov podujatia pozdravili zástupcovia spoluorganizátorov a za Československú obec legionársku jej miestopredseda pre zahraničné styky Emil Cigánik. Brat Cigánik vo svojom príhovore zdôraznil potrebu pestovania legionárskych tradícií a pripomenul aj trojstranné memoradum, ktoré v minulom roku podpísali vedúci predstavitelia Nadácie M. R. Štefánika, Československej obce legionárskej a Spoločnosti M. R. Štefánika. Účasť zástupcov ČsOL na konferencii bola jedným z príkladov spolupráce uvedených inštitúcií a aj ukážkou plnenia memoranda. Za ČsOL sa okrem E. Cigánika na konferencii s aktívnymi príspevkami zúčastnil Miroslav Bilský za Jednotu ČsOL Senec a Ferdinand Vrábel za Jednotu Český Brod.

 

  Už úvodný príspevok Jána Fusku pripomenul štefánikovskú problematiku

a aj jej čiastočnú nepohodlnosť pre časť politickej reprezentácie nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti. Štefánika a jeho myšlienkový odkaz – a to je  aj potešiteľné – si viac osvojila mládež a široké vrstvy verejnosti než slovenské politické elity v minulosti , a žiaľ, až na malé výnimky, aj v súčasnosti. Čestný predseda Nadácie M. R. Štefánika, profesor Ján Fuska informoval aj o pripravovanej knihe o pomníkoch M. R. Štefánika na Slovensku a aj v zahraničí.

 

  Ďalšie referáty sa venovali všetkým zložkám légií – ruským, francúzskym, talianskym a aj srbským a Štefánikovým pomníkom a aj Štefánikovským oslavám na Bradle v pamätných rokoch 1968 – 1969. Zaujímavý bol aj príspevok Natálie Krajčovičovej o sociálnom postavení legionárov a príspevky o legionárskych pomníkoch na Slovensku (J. Babjak). Veľkým prínosom bol referát francúzskeho historika Etienna Boisserieho z Paríža, ktorý priblížil účasť francúzskych legionárov v bojoch vo Francúzsku pri Vouziers a Terrone na základe pre nás ťažko prístupných a aj málo známych vojenských dokumentov – denných zápisov francúzskej armády, ktoré obsahujú detailné informácie o bojových operáciách, účasti jednotiek na príslušných úsekoch frontu, stratách a podobne.

  Zástupca Jednoty ČsOL Český Brod F. Vrábel sa vo svojom referáte o Štefánikovom pobyte na Sibíri na prelome rokov 1918/1919 venoval zložitej problematike nariadenia č. 588 z 16. januára 1919, ktorým Štefánik ako minister vojny zrušil volené orgány v ruských légiách a premenil dobrovoľnícke revolučné vojsko na pravidelnú organizovanú armádu novovzniknutého demokratického štátu – Československej republiky.

 

  Na záver konferencie, ktorá sa tešila značnému záujmu odborníkov aj širokej verejnosti, sa rozvinula spontánna diskusia, v rámci ktorej si prítomní spresňovali niektoré pojmy, poukázali na rozdielne výklady a aj pretrvávajúce problémy v historiografii o légiách. Tým akoby symbolicky naznačili, že výskum dejín tohto obdobia a významnej kapitoly v dejinách českého a slovenského národa ani po takmer sto rokoch nie je uzavretý, je v ňom ešte veľa bielych miest a otázok, ktoré čakajú na objektívnejšie zhodnotenie, ako to bolo v minulosti. K lepšiemu poznaniu dejín légií  by mali prispieť aj novo sprístupnené dokumenty z francúzskych a talianskych archívov. Ďalšia možnosť sa nám otvára sprístupňovaním archívov v Rusku a veľa možno očakávať od dôkladnejšieho výskumu v archívoch nemeckých, najmä pokiaľ ide o ministerstvo zahraničných vecí a vojenský archív. Nemecký materiál – našimi historikmi len málo využívaný – by mohol prispieť aj k lepšiemu poznaniu úlohy nemeckej diplomacie pri vyvolaní konfliktu medzi légiami a sovietskou mocou v Rusku (vyslanec Mirbach) v období po uzavretí Brestlitovského mieru.

 

  Možno očakávať, že pripravovaný zborník referátov z konferencie prinesie veľa nových zaujímavých poznatkov a stretne sa medzi znalcami a záujemcami o dejiny légií a aj u ďalších čitateľov so záujmom.

 

F. Vrábel, člen ČsOL, Jednota Český Brod

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář