Jdi na obsah Jdi na menu
 


Nadácia Milana Rastislava Štefánika má už dvadsať rokov.

25. 4. 2013

 Nadácia Milana Rastislava Štefánika má už dvadsať rokov.

img_1394.jpg Čas letí veľmi rýchlo a je až neuveriteľné, že v apríli 2013 uplynulo už 20 rokov od založenia Nadácie Milana Rastislava Štefánika. Takéto okrúhle výročie je vždy vhodnou príležitosťou na hodnotenie. Z času na čas sa treba zastaviť, zamyslieť sa nad výsledkami, oceniť vykonanú prácu a dosiahnuté výsledky a súčasne porozmýšľať aj o plánoch do budúcnosti.

  Pri uvedenej príležitosti sa v Bratislave 23. apríla 2013 uskutočnilo slávnostné zasadanie Nadácie M. R. Štefánika, na ktorom sa zhodnotila činnosť nadácie a odpovedalo sa aj na otázku, či splnila svoje vytýčené ciele. Po úvodnom slove predsedu Správnej rady Nadácie Milana Rastislava Štefánika Prof. Dušana Bakoša sa slova ujal jeden zo zakladateľov nadácie a v súčasnosti jej čestný predseda prof. Ján Fuska, ktorý vo svojom podrobnom referáte sprevádzanom aj videoprojekciou priblížil činnosť a výsledky nadácie za uplynulé dve desaťročia.

   Ako dokladajú výsledky práce nadácie, má sa čím pochváliť a na uplynulých dvadsať rokov sa môže ohliadnuť s oprávnenou hrdosťou. Naplnil sa pôvodný zámer nadácie, že po dlhých desaťročiach úmyselného zaznávania Štefánikovej osobnosti a všetkých snahách totalitného systému či už úplne vymazať Štefánika z pamäti a dejín slovenského národa, alebo aspoň pošpiniť jeho život a dielo, nadácia prispela k významnému zvratu. Vzbudila záujem o Štefánika a najmä o jeho mravný a myšlienkový odkaz potomstvu. Oslovila mnohých pracovníkov v oblasti kultúrneho, spoločenského i politického života a prebudila aj záujem médií o Štefánika.

  Popri vydávaní bulletinov, monografií, účasti na odborných seminároch a konferenciách sa publikovalo aj množstvo článkov o živote a diele Štefánika, čo prispelo k šíreniu známosti o jeho živote a približovalo jeho myšlienky aj širším vrstvám obyvateľstva vrátane mládeže.  Nadácia sa významne zaslúžila v polovici 90. rokov o rekonštrukciu mohyly na Bradle a úspešne sa zavŕšil jeden z hlavných zámerov nadácie – znovupostavenie pamätníka M. R. Štefánika v Bratislave, čo možno považovať za vyvrcholenie doterajších snáh nadácie. Ako zdôraznil profesor Fuska, monument symbolizuje akt historickej spravodlivosti voči Štefánikovi a Československým légiám, na organizácii ktorých mal leví podiel. Pamätník pripomína aj vznik prvého demokratického štátu. Československá republika, spoločný štát Čechov a Slovákov, bol štátny útvar, v ktorom boli Slováci štátoprávnym národom a v ktorom dosiahli významný pokrok vo všetkých sférach – politickej, hospodárskej, školskej i kultúrnej.

  Publikovanie kníh o Štefánikovi aj v cudzích jazykoch a vydanie Pamätnej medaily M. R. Štefánika L. Weissovej a jej udeľovanie pri rôznych významných politických a spoločenských udalostiach má veľký pozitívny ohlas. Významným výsledkom činnosti nadácie bola aj medzinárodná súťaž mladých architektov zameraná na doriešenie celého komplexu Bradla.   Je to až obdivuhodné, čo všetko nadácia vďaka obetavej práci svojich členov. Tu nemožno slovami doceniť tú obrovskú energiu, obetavosť a vytrvalosť, s ktorými ciele nadácie realizoval prof. Fuska, zosnulí spoluzakladatelia nadácie Mgr. Ján Iždinský a Dr. Rudo Brtáň. Osobitná vďaka patrí aj Ing. Alžbete Fuskovej, ktorá sa na dobu dvadsiatich rokov stala sekretárkou nadácie a vyhotovovala väčšinu dokumentov a rôznych písomností.

  Vďaka patrí aj  partnerským organizáciám. Predovšetkým treba spomenúť bratislavskú firmu Doprastav a.s., bez ktorej by sa obnovenie Štefánikovho pomníka v Bratislave nebolo podarilo. Vďaka jej prezidentovi I. Šestákovi pomohla aj pri realizácii ďalších náročných projektov. Na podpore činnosti nadácie sa podieľali aj  Metrostav a. s. Praha, Podbrezovské železiarne a. s. Podbrezová, Transpetrol a.s. Bratislava a ďalšie. Pozitívne treba ohodnotiť aj spoluprácu nadácie s Fakultou chemickotechnologickou, na ktorej pôde bola nadácia založená a s Fakultou architektúry STU v Bratislave na riešení úprav na Bradle v roku 2002.

  Nadácia od svojho založenia spolupracovala so Spoločnosťou Milana Rastislava Štefánika na Brezovej pod Bradlom, s ktorou vydávali do roku 2000 aj občasník Bradlo, ďalej so Spolkom rodákov Milana Rastislava Štefánika na Košariskách a s Nadáciou Jána Papánka na Brezovej pod Bradlom, ktoré vecne aj finančne projekty nadácie podporili. Nadácia našla pri svojich zámeroch pochopenie a podporu aj u obecných a mestských samospráv, predovšetkým Mestským úradom na Brezovej pod Bradlom, Obecným úradom na Košariskách, Mestským úradom na Myjave, Obecným úradom v Priepasnom, Slovenským leteckým zväzom gen. M. R. Štefánika v Trenčíne atď. O činnosť nadácie prejavili záujem aj vedúci činitelia štátu, prezidenti Rudolf Šuster, Ivan Gašparovič, premiéri Mikuláš Dzurinda a Robert Fico ako aj podpredseda vlády Dušan Čaplovič.

  V rámci hodnotenia činnosti nadácie, oboznámil prítomných súčasný správca nadácie Ing. Pavol Šesták s finančným zabezpečením projektov nadácie a štatistickými prehľadmi dokumentujúcimi jej činnosť

  Za Spoločnosť Milana Rastislava Štefánika pozdravil výročie nadácie jej predseda Ing. Ján Tatara, ktorý pripomenul ich spoluprácu v rámci spoločných cieľov a vyslovil presvedčenie, že sa podarí nadviazať aj v budúcnosti na dosiahnuté úspechy. Za Československú obec legionársku – Jednotu Český Brod poďakoval za činnosť nadácie jej člen F. Vrábel

  Nadácia má do budúcnosti ďalšie projekty, ktoré budú tiež veľmi náročné. Predovšetkým ide o zámer oživiť historickú cestu na Bradlo a rozšíriť Múzeum M. R. Štefánika na Košariskách o expozíciu o čs. légiách. Nadácia chce všetko pripraviť tak, aby sme v roku 2018 pri stom výročí vzniku Československej republiky a následne pri okrúhlom výročí tragickej Štefánikovej smrti mohli povedať, že sme naplnili Štefánikov odkaz. Nadácia bude naďalej pôsobiť tak, aby vychovávala národ k úcte a pochopeniu Štefánikovho diela a jeho myšlienok.

  Štefánik na konci prvej svetovej vojny predvídal budúcnosť a zbližovanie európskych národov. Predpokladal, že dôjde k zblíženiu národov na princípe kultúrno-náboženskom. Veril, že sa tak stane silou ducha, na princípe lásky, pravdy a ľudskej dôstojnosti, nie na princípe materiálna. Zdôrazňoval, že „teraz pôjde o to, premeniť duše, a to bude nové víťazstvo, ktoré musíme dobyť, pretože akýkoľvek ďalší pokrok závisí od tejto činnosti“.

 

F Vrábel

 

 

 

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář