Medzinárodná konferencia k 70. výročiu Slovenského národného povstania
Medzinárodná konferencia k 70. výročiu Slovenského národného povstania
V Banskej Bystrici sa v dňoch 23. – 25. apríla 2014 uskutočnila jedna z prvých plánovaných akcií k tohtoročnému 70. výročiu Slovenského národného povstania s názvom „Slovenské národné povstanie – Slovensko a Európa v roku 1944“. Stalo sa už dobrou tradíciou, že na týchto podujatiach organizovaných Múzeom SNP v Banskej Bystrici sa stretávajú veteráni, pamätníci aj historici ako zo Slovenska, tak aj predovšetkým z Českej republiky, ale aj zo zahraničia. Spoluorganizátormi konferencie boli Vojenský historický ústav v Bratislave v spolupráci so Sekciou pre vojenské dejiny Slovenskej historickej spoločnosti pri SAV, Historickým ústavom SAV Slovenskej akadémie vied, Múzeom Varšavského povstania, Fakultou politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici, Katedrou histórie Filozofickej fakulty Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a Katedrou histórie Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem. Je prirodzené, že zo spoločného úsilia takých významných pracovísk, zameraných predovšetkým alebo okrem iného aj na vojenské dejiny, sa zrodila po odbornej ale aj spoločenskej stránke významná akcia. Veď v rámci takýchto konferencií sú vždy dôležité aj takzvané „kuloárové“ stretnutia, diskusie a výmeny názorov, ktoré mnohých inšpirujú k ďalšej práci, alebo pomáhajú vyjasňovať niektoré spletité, problematické a aj teoretické otázky výskumu spojeného so SNP.
Tohtoročná konferencia v Banskej Bystrici sa zamerala predovšetkým na rok 1944 a odznelo na nej 53 referátov účastníkov zo siedmich krajín. Okrem Čechov a Slovákov sa na podujatí predstavili svojimi referátmi aj historici z Ukrajiny, Bieloruska, Poľska, Nemecka aj Veľkej Británie. V rámci prezentácie výsledkov svojich nových výskumov na konferencii referujúci predniesli aj veľa nových poznatkov o príprave povstania i jeho priebehu z rôznych pohľadov a v rámci diskusie si vymenili názory na viaceré nejasné, alebo sporné, či doteraz nedostatočne objasnené súvislosti spojené s týmto ozbrojeným protifašistickým vystúpením slovenského ľudu, v ktorom sa zúčastnili okrem Čechov a Rusov aj predstavitelia ďalších 30 národov.
Vojenský historický ústav v Bratislave bol na konferencii zastúpený osobou riaditeľa Miloslava Čaploviča a svoje referáty tu predniesli pracovníci ústavu Jozef Bystrický (Slováci v československom vojsku v zahraničí v roku 1944), František Cséfalvay (Partizáni v povstaleckej obrane), Milena Balcová (Technický zbor slovenskej armády – príčiny vzniku a jeho poslanie), Peter Šumichrast (Rok 1944 – posledný rok slovenského letectva. Plány a realita) a napokon Igor Baka (Nemecko-slovenské vojenské vzťahy na jar 1944).
Z viacerých ďalších pozoruhodných referátov v tejto stručnej správe stojí za zmienku aj podnetný referát Martina Veselého z Katedry histórie v Ústí nad Labem (Tu sa ešte zdraví Heil Hitler? Nálada obyvateľstva Ríšskej župy Sudety v roku 1944), alebo objavná a aj ak možno v súvislosti s tým tragickým obdobím v dejinách našich národov použiť slovo „zábavná“ štúdia Petra Karlíčka zo Štátneho archívu Dečín/Univerzity J. E. Purkyně v Ústí nad Labem pod názvom „SNP v protektorátnych karikatúrach“.
V stručnej správe o konferencii nie je možné, žiaľ, spomenúť všetky referáty, ale aj tak treba uvítať okrem iných aj vystúpenie nemeckého historika Martina Zückerta z Collegia Carolina v Mníchove na tému úvah o partizánskych hnutiach v Európe s osobitným zreteľom k „slovenskému prípadu“, pričom treba oceniť aj zdvorilosť Zückerta, ktorý svoj príspevok predniesol v celkom dobrej češtine. Stalo sa tak možno aj s tým taktným úmyslom, aby v Banskej Bystrici nezaznel jazyk nemeckých okupantov, hoci nemčina za to naozaj nemôže, veď to bol jazyk nielen esesákov, príslušníkov jednotiek Horst Wessel alebo Dirlewanger atď. ale oveľa viac jazyk Goetheho, Schillera a ďalších iných významných nemeckých literátov, filozofov a vedcov.
Pisateľ tejto správy o tejto konferencii považuje za veľmi prínosnú aj úvahu Johna Luke Rydera o charaktere SNP – bola to revolúcia alebo nebodaj občianska vojna? Referent, predniesol viaceré možnosti prístupov k hodnoteniu a zaradeniu SNP do širokej škály ozbrojených konfliktov, pričom sám dospel na základe niekoľkých kritérií k záveru, že SNP občianskou vojnou nebolo. Na jednu vec však Ryder aj tak asi zabudol: pri svojich analýzach a komparovaní rôznych foriem ozbrojených konfliktov. Podľa môjho názoru zabudol zdôrazniť ZÁSADNÝ a ROZHODUJÚCI rozdiel medzi regulárnou organizovanou mobilizovanou armádou a ozbrojenými skupinami dobrovoľníkov (partizánov). Aj keď sú aj také prípady, že do mobilizovanej armády vstupovali aj nadšení dobrovoľníci, ktorí spadali alebo nespadali pod kritériá mobilizácie, a na druhej strane sú známe aj prípady, že pôvodne dobrovoľnícke/ partizánske jednotky nútili tiež k vstupovaniu do svojich odriadov, prevažná väčšina partizánov sa regrutovala predsa len z dobrovoľníkov a to ich vždy významne delilo od mobilizovaných vojakov.
Na konferencii sa zúčastnil aj zástupca Československej obce legionárskej, jednota Český Brod, F. Vrábel, ktorý prítomných oboznámil s účasťou bývalých československých legionárov v SNP, čo je doteraz podrobnejšie a komplexne nespracovaná téma. V ilegálnom hnutí na Slovensku a potom vo vedení povstania pôsobilo viacero veliteľských kádrov, ktorí svoju vojenskú kariéru začali ako legionári – napríklad Rudolf Viest, Ján Černek, Pavel Kuna, Branislav Manica, Michal Širica, alebo z menej známych aj Filip Tretiník a mnohí ďalší. Tretiník bol bývalý ruský legionár, ktorý úspešne bojoval v povstaní, za čo bol aj povýšený na poručíka. Po zatlačení povstania do hôr ho Nemci, žiaľ, zajali a odtransportovali do koncentračného tábora v Ervěniciach pri Moste v severných Čechách, kde ho umučili. Legionári, ktorí sa do ilegálnych príprav a bojov v povstaní zapojili, potvrdili svoju vernosť ideálom zakladateľov čs. légií a Československej republiky T. G. Masaryka, M. R. Štefánika a E. Beneša. Niektorí v bojoch položili svoje životy, alebo ich Nemci umučili v koncentračných táboroch, iní strávili roky alebo mesiace od svojho odhalenia vo väzení. Napríklad bývalého francúzskeho legionára Jozefa Martina Kristína väznili slovenské orgány od roku 1940 až do oslobodenia v apríli 1945.
V neposlednom rade treba vyzdvihnúť aj to, že organizátori poskytli na tejto konferencii dostatok priestoru na otázky a odpovede, teda na diskusiu. Žiaľ, v posledných rokoch to nebýva na vedeckých konferenciách zvykom, že sa poskytuje priestor aj na otázky a odpovede. Naša doba je rýchla, všade sa šetrí a na mnohých konferenciách sa šetrí aj časom. Je to veľká škoda, pretože práve v rámci akademických dišpút fundovaných účastníkov konferencií možno niektoré diskutované veci, alebo nie celkom jednoznačne vysvetlené otázky posunúť na vyššiu úroveň poznania. Preto by som okrem ich referovania (tieto príspevky som vo svojej správe nespomenul, ale budú uverejnené tiež v zborníku z konferencie) chcel zdôrazniť aktívny a veľmi cenný prínos prítomnosti takých uznávaných znalcov problematiky Slovenského štátu/Slovenskej republiky a SNP ako boli okrem iných V. Prečan, K. Fremal, I. Kamenec, J. Rychlík, J. Bystrický atď., ale samozrejme aj viacerí pracovníci Múzea SNP v Banskej Bystrici počnúc od jeho riaditeľa S. Mičeva, alebo hlavného výkonného organizátora konferencie M. Syrného a ďalších, ktorí sa veľmi aktívne zapájali do diskusií a zodpovedali otázky z pléna veľmi prínosnými podrobnými nielen faktickými poznámkami, ale často aj akýmisi „minireferátmi“ k niektorým položeným otázkam.
Napriek novodobým pokusom niektorých revizionistických historikov, ktorí píšu o tomto našom významnom protifašistickom povstaní z pochybných a pomýlených ideologických hľadísk, sa prítomní zhodli na tom, že Slovenské národné povstanie je a bude najvýznamnejšou udalosťou novodobých slovenských dejín, ktorou sa väčšina slovenského národa prihlásila k obnoveniu Československej republiky na demokratických základoch a na nových princípoch spolužitia českého a slovenského národa v spoločnom štáte ako rovný s rovným. Nebolo to jednoduché a nebolo to ani bez obetí, preto si SNP a jeho odkaz zaslúžia stálu pozornosť nielen historikov, ale aj širších vrstiev spoločnosti - učiteľov, kultúrnych pracovníkov i politikov. Odkaz SNP by sa mal však predovšetkým pripomínať našej mládeži, ktorá často o tomto zápase za slobodu demokraciu a ľudské práva nevie takmer nič. Stálu spomienku a úctu si zaslúžia padlí bojovníci povstania, vojaci aj partizáni, civili a všetci tí, ktorí protinacistický odboj našich národov podporili organizačne, hmotne alebo morálne. Z konferencie bude vydaný aj zborník príspevkov, ktorý prinesie rozšírenú podobu referátov prednesených na podujatí len v skrátenej forme.
F. Vrábel