SPOLEK PRO VPM - archivní verze - nový web je vets.cz

Kuriózna oslava na hrobe čs. legionárov v Nových Zámkoch

Počas bojov o Slovensko v prvom polroku 1919 došlo v oblasti Štúrova a Nových Zámkov k prudkým bojom medzi československými vojakmi (legionári, četníci, sokoli, dobrovoľníci) a príslušníkmi maďarských vojsk. Vláda Mihálya Károlyiho a neskôr Bélu Kuna chcela udržať územnú integritu Uhorska stoj čo stoj za každú cenu, napriek tomu, že zástupcovia Slovákov v Turčianskom Sv. Martine už 30. októbra 1918 vyhlásili svoj úmysel vytvoriť s Čechmi spoločný štát.

Južné aj východné Slovensko je posiate hrobmi stoviek prevažne Čechov a Moravanov, ale aj Slovákov, ktorí ešte po celé mesiace po oficiálnom uzavretí prímeria na konci I. svetovej vojny v novembri 1918 museli so zbraňou v ruke vybojovať územie budúcej československej republiky. Jeden z takýchto hrobov je v Štúrove a iný zase v Nových Zámkoch.  Vojenská posádka v Nových Zámkoch, sokoli, legionárske organizácie a osvetové spolky začali už v roku 1921 organizovať zbierky na postavenie pomníka našim padlým vojakom a postupne sa aj exhumovali ich telesné pozostatky v okolitých dedinách a opustených lokalitách. Na cintoríne v Nových Zámkoch boli potom spoločne pochovaní v masových hroboch. Odpočíva tu celkom 92 padlých Čechov, Moravanov a Slovákov. V meste postavili pomník legionárom už v dvadsiatych rokoch pred miestnou sokolovňou, kde sa potom konali aj pietne slávnosti a oslavy vzniku Československa. Tak isto bola odhalená aj pamätná tabuľa majorovi Jelínkovi, ktorý padol v Nových Zámkoch na konci samotného konfliktu, v druhej polovici júna a pochovali ho v rodinnej hrobke na Olšanoch v Prahe.

Cieľom postavenia pomníkov a zriadenia spoločného hrobu padlým vojakom bolo „postarať sa o ich dôstojné pochovanie na spoločnom mieste a zbudovať pomník, ktorý by najlepšie dokumentoval vďačnosť a úctu otčiny k ich jasnej pamiatke.“
 
Nad hromadným hrobom na novozámockom cintoríne bol postavený pomník so súsoším, ktoré je dielom akademického sochára Fraňa Štefunku. Súsošie na betónovom podstavci, do ktorého bola vložená aj prsť zeme z bojiska pri Zborove, zobrazuje kľačiaceho vojaka, za ktorým je alegorická postava ženy. Pomník bol odhalený 28. októbra 1936. O hrob a pomník sa mala starať miestna posádka. Na podstavci bola tabuľa sa nápisom: „Hrdinom padlým r. 1919 / za československú vlasť. /Vy živí, nedajte sa zviklať / v láske k domovine! / Bez nej každé dielo hynie./ Z nás mŕtvych vezmite si príklad: / vlasti sme dali všetky sily. / Preto sme zvíťazili.“/
 
Tak isto sa tam pripomínalo, že na tomto mieste je vložená aj prsť z bojišťa pri Zborove.
 
Po Viedenskej arbitráži (2. novembra 1938), ktorá znamenala pre Slovensko podobnú katastrofu ako Mníchov pre české a moravské kraje, pripadli Nové Zámky Maďarsku. V tom období sa na južnom Slovensku odstraňovali pomníky a sochy pripomínajúce Československú republiku, medzi nimi aj legionárske pomníky. Takýto osud stihol legionárske pomníky v Lučenci, Komárne, Vrábľoch a aj v Nových Zámkoch. Na mestskom cintoríne sa zachoval len betónový podstavec pod spomínaným súsoším a zanedbané hroby.
 
V rokoch 1945 – 1948 sa legionárske pamiatky v Nových Zámkoch nepodarilo obnoviť a ani nasledujúci režim o dôstojnú spomienku na legionárov nemal záujem. Ak nepočítame ilegálne odhalenú tabuľu na pamiatku našich padlých inštalovanú na Dome Matice slovenskej, tak v Nových Zámkoch máme už len neudržiavaný masový hrob – na rozdiel od Štúrova a Bajča, kde sú hroby a pomníky renovované a udržiavané – a betónový podstavec po Maďarmi odstránenom súsoší.
 
V novinách Szabad Újság (Slobodné noviny) vyšiel 14. marca 2007 oznam, podľa ktorého si 15. marca v Nových Zámkoch pripomenú maďarskú revolúciu a  povstanie proti Habsburgovcom  z rokov 1848 – 49 na cintoríne pri podstavci „po zvalenom pomníku Lajosa Kossutha...“ Táto slávnosť sa tam 15. marca 2007 aj uskutočnila, ale... Nestalo sa tak  – ako sa organizátori domnievali – pri podstavci Kossuthovej sochy, ale pri podstavci, ktorý niesol pôvodne legionárske súsošie a na hroboch našich legionárov!
 
V Nových Zámkoch bola skutočne aj socha L. Kossutha, tá však stála pôvodne na námestí v meste, čo je od cintorína vzdialenosť takmer dva kilometre a ani socha ani jej podstavec nikdy na cintorín neboli premiestnené. Podľa dobových fotografií bol podstavec Kossuthovej sochy, ktorá bola ako symbol uhorskej štátnosti odstránená z námestia v roku 1919,  ihlancovitého tvaru, zatiaľ čo podstavec legionárskej sochy, ako je to vidieť aj na priložených fotografiách bol hranol. Upozornili na to aj miestni vlastivední pracovníci Ladislav Szabó a Alexander Štrba v novinách Castrum Novum č. 14 zo dňa 3. apríla 2007.
 
Záleží teraz na príslušných orgánoch, ktoré majú na starosti vojnové hroby a pomníky, aby sa aj tento hrob a pozostatky podstavca v Nových Zámkoch dali do poriadku, označili sa príslušnou tabuľou a prípadne aj obnoveným súsoším. V záujme toho, aby sa pomníky ako miesta historickej pamäte z neznalosti nedeformovali a aby sa podobný smutno-smiešny príbeh, keď sa pamiatka hrdinu maďarského národa L. Kossutha  oslavovala na mieste, kde stával legionársky pomník a je tam aj masový hrob padlých československých legionárov, neopakoval.

-----------
Ferdinand Vrábel