SPOLEK PRO VPM - archivní verze - nový web je vets.cz

Česká národná púť  do Zborova 27. 6. – 4. 7. 2017

 V júni/ júli 2017 sa pri príležitosti stého výročia víťaznej bitky Československej streleckej brigády v Rusku  pri Zborove (2. júla 1917) uskutočnila národná púť do Zborova na Ukrajine. Cieľom bola pietna spomienka na padlých Čechov a Slovákov v Zborovskej bitke, súčasti tzv. Kerenckého ofenzívy. Túto významnú spomienkovú akciu na víťaznú bitku spred sto rokov usporiadala Československá obec legionárska  (ČsOL) v spolupráci s Poslaneckou snemovňou Parlamentu Českej republiky, Ministerstvom obrany Českej republiky, Generálnym konzulátom Českej republiky v  Ľvove a  viacerými vlasteneckými spolkami v Českej republike aj na Ukrajine (Český spolok). Záštitu nad týmto podujatím na vysokej úrovni prevzal predseda Poslaneckej snemovne Jan Hamáček.

  Bitka pri Zborove 2. júla 1917 bola prvým spoločným vystúpením československého dobrovoľníckeho vojska v Rusku – Československej streleckej brigády, ktorá sa potom aj vďaka tomuto úspechu stala základom Ruskej légie. Hoci táto bitka v porovnaní s inými veľkými zrážkami na západnom, východnom i  južnom fronte nepatrí z  hľadiska vojenských dejín prvej svetovej vojny k veľkým akciám, z pohľadu budovania československých légií, politického presadzovania sa vedenia čs. odboja na čele s Tomášom Garrigue Masarykom, Milanom Rastislavom Štefánikom a Edvardom Benešom mala zásadný význam. Až po nej sa urýchlene rozbehlo budovanie čs. dobrovoľníckeho vojska v Rusku. Postupne sa tam vytvoril Čs. armádny zbor a na západe prvé pluky francúzskej légie a napokon aj talianskej légie. Z politického hľadiska bitka pri Zborove dokázala spojencom, že Česi a Slováci sa dokážu za svoju slobodu a vytvorenie spoločného štátu biť so zbraňou v ruke a priniesť v boji proti Centrálnym mocnostiam aj obete na životoch. V rokoch prvej Československej republiky (1918 – 1938) patrila bitka pri Zborove k základom bojových tradícií čs. armády. Z politických príčin bola táto tradícia po okupácii českých krajín Nemcami potlačená a  rovnako bola potlačená aj po februári 1948 komunistickým režimom. Jej význam sa vytesnil predovšetkým zdôrazňovaním bojov v rámci Karpatsko-duklianskej operácie na jeseň 1944, hoci aj tie si zaslúžia úctu a ocenenie ako príspevok k oslobodeniu a obnoveniu Československej republiky v roku 1945. Hrob neznámeho vojaka od Zborova na Staromestskej radnici v Prahe bol Nemcami zlikvidovaný a po oslobodení ho nahradil hrob neznámeho vojaka z bojiska pri Dukle. Až po roku 1989 dostáva Zborovská bitka a jej hrdinovia opäť svoje zaslúžené miesto v dejinách Slovákov a  Čechov v boji za slobodu a vlastnú štátnosť.

  Podujatia k dôstojnej spomienke Zborovskej bitky sa začali  už 26. júna 2017 na Vítkove v Prahe slávnostným odovzdaním posolstva, ktoré bolo vložené do Bratskej mohyly v obci Kalinivka pri Zborove, ktorú Česká republika obnovila v tomto roku. Tam odpočívajú naši padlí z bitky pri Zborove. Mramorové tabule z deväťdesiatych rokov minulého storočia previezli do Českej republiky a budú uložené vo Vojenskom historickom archíve v Prahe.

 Mohyla, znázorňujúca zemľanku, v akej čs. dobrovoľníci bývali, dielo podľa projektu architekta Jaroslava Rösslera, bola odhalená v roku 1927 a aj keď bola udržiavaná, k stému výročiu bitky si už vyžadovala generálnu opravu. Plán rekonštrukcie vypracoval architekt Lukáš Hudák, ktorý rešpektoval projekt svojho predchodcu. Treba vyzdvihnúť, že Hudák sa z úcty k padlým legionárom vzdal svojho honoráru za plány rekonštrukcie mohyly pre ktorú si obstaral aj vzorky pôvodného materiálu z Čiech. Na zrekonštruovanú pôvodnú  mohylu však na jej pravom boku pribudli mramorové dosky s menami padlých a tak už takmer dvesto československých hrdinov nebude anonymných. V zozname padlých je uvedený aj Slovák Jozef Novoveský, ktorý je v mohyle aj pochovaný. Druhý Slovák, Ján Veselý, bol po boji pri Zborove nezvestný, preto v zozname uvedený nie je.  Na čelo mohyly sa vrátila aj replika pôvodnej mosadznej pamätnej dosky, ktorá sa stratila počas bojov v druhej svetovej vojne. Za doskou, na ktorej je aj veľký československý štátny znak a nápis v češtine a ukrajinčine umiestnili 1. júla 2017 predstavitelia  ČsOL spolu so zástupcami prezidentskej kancelárie ČR, Úradu vlády ČR, ministerstva obrany ČR a  ďalších subjektov posolstvo nasledovníkov odkazu československých legionárov. Do schránky vložili aj prsť zeme z Bielej hory pretože už súčasníci víťazstvo pri Zborove chápali ako odčinenie belohorskej porážky vojska českých stavov v roku 1620. Text nápisu na bronzovej doske na čele mohyly znie: „Zde, na staré slovanské půdě, odpočívají synové Československa padlí v bitvě u Zborova, jež dala jim slavné vítězství ve svatém boji za osvobození jejich vlasti a za šťastnější budoucnost všech svobodných národů slovanských.“

 ČsOL pripravila v rámci storočnice celý rad spomienkových akcií, z ktorých je najdôležitejšou Národná púť k Zborovu. Ňou sa nadväzuje na prvorepublikovú národnú púť do Zborova, ktorá sa uskutočnila v júli 1927 pri príležitosti desiateho výročia víťaznej bitky Československej streleckej brigády v Rusku  pro Zborove (2. júla 1917) uskutočnila národná púť do Zborova, vtedy ležiaceho v tarnopolskom vojvodstve Poľska. Púte do Zborova sa teraz, po sto rokoch od bitky, zúčastnilo viac ako 550 pútnikov, medzi nimi (žiaľ) len hŕstka Slovákov. Hlavným bodom programu bol slávnostný pietny akt pri mohyle v nedeľu 2. júla 2017 pod záštitou predsedu Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR Jana Hamáčka. Na vybrané miesta zborovského bojiska zaviedli pútnikov pripravené náučné chodníky so sprievodcami a mapovými podkladmi. Bojisko má aj mobilnú aplikáciu, ktorú si návštevníci budú môcť stiahnuť aj v budúcnosti prostredníctvom stránok www.zborov1917.cz. Sprievodný program prebiehal v Českom dome v Tarnopole.

Je skutočne obdivuhodné, ako organizátori z ČsOL pripravili túto dôstojnú pietnu spomienku na padlých a aj oslavu víťaznej bitky. Vydali množstvo informačných materiálov o Zborovskej bitke, pripravili panelovú výstavu v českom a ukrajinskom jazyku v hoteli Ternopol, zorganizovali slávnostný koncert Big Bandu Ústrednej hudby Armády Českej republiky v Tarnopolskom divadle Tarasa Ševčenka i divadelnú hru ochotníckeho súboru z Mladej Boleslavi „Zborov“, minikonferenciu historikov s témou bitky pri Zborove a besedu s potomkami účastníkov bitky. V hoteli Ternopol v Ternopole dva dni pracovalo informačné centrum, uskutočnili sa aj komentované prehliadky zborovského bojiska. Dňa 2. júla otvorili v Múzeu Zborov výstavu v ukrajinskom jazyku o bitke, pri rekonštruovanej mohyle v Kalinivke koncertovala Ústredná hudba Armády ČR. Potom nasledovala bohoslužba pri mohyle a pietny akt na uctenie padlých zborovských hrdinov. Na slávnosti sa zúčastnila aj skupina „husitských“ bojovníkov v historických kostýmoch aj s husitskými pavézami a zbraňami. Pri tejto príležitosti posvätili aj dva husitské prápory – Jána Žižku z Trocnova a kráľa Jiřího z Pardubíc. Je známe, že husitské tradície a symbolika hrali v československých dobrovoľníckych jednotkách v Rusku – od Českej družiny, cez Prvý strelecký pluk, Čs. streleckú brigádu až po Československý armádny zbor veľkú úlohu a prispievala k zvyšovaniu bojovej morálky a odhodlanosti medzi legionármi. Na pietnych aktoch sa zúčastnili aj jednotky v historických uniformách ruských dobrovoľníkov a príslušníci Aktívnych záloh ozbrojených síl ČR.

 Súčasťou programu bolo aj vystúpenie folklórneho súboru Čechov z Volyne. Potomkovia legionárov potom zasadili pri Bratskej mohyle v  Kalinivke pamätnú lipu. Slávnostnú spomienku uzavrelo zapálenie  sviečok. Všetci účastníci púte dostali Pamätné listy a pamätné medaily k 100. výročiu bitky, väčšina aj na túto príležitosť špeciálne pripravené rôznofarebné tričká. Jednota ČsOL v Mladej Boleslavi sa pre záujemcov postarala aj o fľaštičky na prsť zeme zo zborovského bojiska, ktoré následne jej členovia zapečatili voskom a špeciálnym razidlom. Ako občerstvenie sa účastníkom akcie podávala vzorka zo stravy československých dobrovoľníkov – boršč a grečka (pohánková kaša s rybou).

 Časť účastníkov púte v nasledujúci deň, v rámci ducha zmierenia už tradične navštívila aj miesta, kde sa nachádzal poľný lazaret uhorského 86. pešieho pluku z Nového Sadu a položila na hromadný hrob tam pochovaných rakúsko-uhorských vojakov, medzi ktorými sú nepochybne aj Slováci z Dolnej zeme, veniec. Celú púť uzavrela prehliadka miesta najkrutejších bojov a aj najväčších československých strát – kóty 394, Mogily.

 Súčasne sa predovšetkým v Českej republike, ale aj na iných miestach (na Slovensku v Pukanci a v Maďarsku v Budapešti) uskutočnila akcia „Sviečka za padlých“, ktorá pripomenula padlých legionárov – ale aj rakúsko-uhorských vojakov – v tejto bitke. Špeciálne sviečky sa zapálili jednotne v nedeľu 2. júla 2017 o 18.00 hodine: www.svickyzapadle.cz.  Pri tejto príležitosti ČsOL vydala aj denník so spomienkami legionára Karola Fibicha, účastníka bitky, ktorý zaznamenal vo svojom denníku viacero zaujímavých momentov. Oslavy stého výročia Zborovskej bitky uzavrela ukážka bojov 8. júla 2017 v bývalom vojenskom priestore v stredočeských Miloviciach. Súčasťou akcie bola aj návšteva Legiovlaku.

 V bojoch pri Zborove sa zúčastnili viacerí Slováci, z ktorých padli Jozef Novoveský, rodák z Budapešti a Ján Veselý z Pukanca. Následného tarnopoľského ústupu sa zúčastnil napríklad aj Jozef Gregor-Tajovský.

 Ferdinand Vrábel