Bol pri príprave Clevelandskej dohody
Bol pri príprave Clevelandskej dohody
Zabudnutý chtelnický rodák Jozef Honza – Dubnický (1884 – 1965) bol významným vlastencom a národno-osvetovým pracovníkom pred prvou svetovou vojnou doma a po vysťahovaní sa do USA v roku 1910 aj medzi Slovákmi v Amerike.
Už ako dvadsaťročný organizoval rozširovanie slovenskej tlače medzi obyvateľmi Chtelnice, organizoval verejné zhromaždenia a bol v písomnom styku s takými poprednými slovenskými politikmi ako bol Ferdiš Juriga, František Skyčák, Milan Hodža, Július Markovič a ďalší. Na vlastnej koži spoznal perzekúciu uhorskej štátnej moci, preto sa vysťahoval do USA, kde nadviazal kontakty s významnými predstaviteľmi Slovákov v USA – Petrom V. Rovniankom, Albertom Mamateyom, Milanom Gettingom a ďalšími. Pôsobil v Slovenskej telocvičnej jednote Sokol, v Slovenskom spevokole, bol zakladateľom osvetovej spoločnosti Národ a pôsobil aj v niekoľkých ďalších slovenských organizáciách. Honza pracoval v Amerike ako sadzač v tlačiarni, ale vždy si našiel čas aj pre osvetovú prácu medzi rodákmi, ktorých chcel prebudiť k väčšej aktivite.
Honza sa zúčastnil prípravných porád ku Clevelandskej dohode, prvému dokumentu o spoločnom postupe Čechov a Slovákov v boji za národné oslobodenie. Bola podpísaná 22. októbra 1915, teda v čase, keď v Európe už zúrila Veľká vojna, nazvaná neskôr prvou svetovou vojnou a zároveň v Rakúsku-Uhorsku pokračoval zápas proti útlaku a za samostatnosť Slovákov, Čechov a iných národov. Clevelandskú dohodu medzi Slovenskou Ligou a Českým národným združením podpísali po niekoľkomesačnom vyjednávaní. Táto dohoda hovorila o spolupráci medzi Čechmi a Slovákmi pri plnení päťbodového programu, cieľom ktorého bola samostatnosť Slovenska a českých krajín a ich spojenie do federatívneho zväzku štátov s úplnou národnou autonómiou Slovenska, s vlastným snemom, vlastnou štátnou správou, používaním slovenského jazyka, vlastnou finančnou, politickou samosprávou a kultúrnou autonómiou.
Vo svojom trojzväzkovom krasopisne rukou písanom ilustrovanom denníku (vedel úžasne kresliť), ktorý je doplnený aj originálnymi osobnými dokumentmi a korešpondenciou s významnými osobnosťami, Honza podrobne popisuje situáciu v Uhorsku pred prvou svetovou vojnou. Prináša zaujímavé detaily o národnostnom a politickom útlaku na Slovensku aj o obranných reakciách našich predkov. Nesmierne zaujímavé sú jeho postrehy na okraj vznikajúcich nových smerov slovenskej politiky a diferenciácie medzi slovenskými politikmi. Honza sa v roku 1910 vysťahoval do Ameriky, kde pracoval ako sadzač a súčasne spolupôsobil v rôznych krajanských organizáciách, bol riaditeľom Slovenského spevokolu, hrával divadlá, cvičil v Slovenskej telovýchovnej jednote Sokol atď. Spolupracoval s poprednými predstaviteľmi Slovenskej Ligy, v roku 1917 sa stretol aj s Milanom Rastislavom Štefánikom. Napriek tomu, že si Honza v Amerike založil rodinu, neváhal a na Štefánikovu výzvu vstúpil do dobrovoľníckeho vojska, s ktorým odišiel na front do Francúzska, kde bojoval ako príslušník 21. pešieho pluku. Dotiahol to až na nadporučíka, čo bola na vtedajšie pomery najmä u Slováka vysoká hodnosť.
Po skončení vojny sa Honza vrátil do oslobodenej vlasti. Žil v Trnave a venoval sa ako verejnej práci, tak aj obchodovaniu. Je veľká škoda, že sa na tohto významného chtelnického rodáka, svedka významných udalostí zo začiatku minulého storočia a priameho účastníka kultúrnych, politických i ozbrojených bojov za slobodu nášho národa, medzičasom zabudlo. Dúfajme, že knižné vydanie jeho spomienok, ktoré sa pripravuje a malo by vyjsť na jar budúceho roku Jozefa Honzu - Dubnického vráti do povedomia nielen odborných kruhov, ale aj rodákov v Chtelnici a aj v širšej verejnosti.
PhDr. Ferdinand Vrábel
Náhledy fotografií ze složky Bol pri príprave Clevelandskej dohody
