SPOLEK PRO VPM - archivní verze - nový web je vets.cz

Stavba chrámu a krypty
Pravoslávnych veriaci sa roku 1926 rozhodli postaviť si vlastný chrám. Rodina Lenikova podarovala na stavbu chrámu pozemok. Stavebné povolenie im nebolo udelené, lebo Pravoslávna cirkev nebola v Osadnom v tom čase ešte registrovaná. Podarilo sa to až v roku 1929 pod číslom 33.121/IV/1929 na Ministerstve školstva a národnej osvety. Otec Alexander sa dohodol s veriacimi, že je potrebné pochovať padlých ruských vojakov na dôstojnom mieste, nakoľko ich hroby boli roztrúsené po celom chotári. Chceli si tak uctiť ich pamiatku. A tak sa rozhodli vystaviť kryptu, na ktorej bude postavený chrám, kde sa budú veriaci za nich modliť. Kosti sa nachádzali v okolitých lesoch, predovšetkým v Udave, na Skórach a na miestnom vojenskom cintoríne. Na základe toho sa dala napísať žiadosť o umožnenie stavby pamätníka ruským vojakom. Za uvedenou iniciatívou stála organizácia Jednota (Bratstvo), ktorá vznikla začiatkom roku 1928 v Prahe za účelom dôstojného pochovávania pravoslávnych ruských vojakov, ochrany a udržiavania ich hrobov v Československu. Predsedníčkou organizácie bola Nadežda Kramářová, manželka predsedu československej vlády, pôvodom Ruska. Pravdepodobne vďaka jej iniciatíve bol o zámere výstavby chrámu - pamätníka v Osadnom informovaný sám prezident T. G. Masaryk. Jeho osobným pričinením bolo vydané stavebné povolenie a nielen to. Údajne na jeho výstavbu sám finančne prispel. Dôkazom finančnej pomoci z Čiech je i nadpis na pamätnej tabuli pri krypte, ktorá nie je napísaná v slovenčine ale v češtine. Druhá časť textu je v ruštine, čo svedčí o financovaní organizáciou Jednota. Jednote na výstavbu chrámov, kaplniek a úpravu hrobov ruských vojakov v Československu dňa 8. októbra 1928 Ministerstvo vnútra ČSR povolilo realizovať finančnú zbierku. Jej medzilaborecko-telepovský výbor zbierky do konca roku 1928 vyzbieral 15 911 korún, ktoré sa použili na výstavbu chrámu v Telepovciach (Osadnom). A tak sa okolo roku 1929 začala výstavba chrámu, ktorý projektoval významný pravoslávny architekt archimandrita Andrej Kolomacký. V novinách Pravoslavnaja Karpatskaja Rus, ktoré vydával monastier v Ladomírovej sa v roku 1928 píše: „Majú zvonicu. Založili chrám - pamätník.” Základný kameň teda bol položený okolo roku 1928 a posviacka chrámu
bola v roku 1930.

Pokus o pochovanie vojakov na jednom mieste bol však už v roku 1920, kedy sa začalo s ich rozsiahlou exhumáciou na vojenský cintorín v Osadnom. Táto snaha narážala na vážny problém, ako to vyplýva z hlásenia tunajšej žandárskej stanice z roku 1921, pretože: „...rozpočet na exhumáciu vojenských hrobov nemohol byť predložený, nakoľko tunajšie obyvateľstvo túto exhumáciu nechce robiť a Cigáni sa v tomto obvode nenachádzajú...“. Osadňania sa
odmietali podieľať na exhumáciách so zdôvodnením, že: “...mŕtvoly nebudú ešte zhnité, následkom čoho pri otváraní hrobov bude veľký zápach“. Keďže pomoc odmietlo i Zemské vojenské veliteľstvo Podkarpatskej Rusi v Užhorode, tieto práce zabezpečil napokon stavebný podnikateľ Koloman Graubert zo Stariny. Všetky hroby z lesov však na cintorín prenesené neboli.

Nezachovala sa nám štatistika o počte exhumovaných ruských vojakov na vojenský cintorín v Osadnom. Zachovali sa nám však počty ruských vojakov, ktorých ostatky boli uložené do krypty – kostnice pod chrámom. Podľa niektorých faktov boli kosti do krypty uložené až v rokoch 1933 – 1934, kedy chrám už dávno stál, avšak pri architektúre chrámu sa s kryptou počítalo, takže je ťažko povedať, či nejaké kosti boli prenesené už okolo roku 1928, alebo sa len urobila miestnosť pod oltárnou časťou pre neskoršie vykopanie jamy o rozmeroch 1,5 m x 4 m a hĺbke 7 m (údajne až 11m). Podľa záznamov z vojenských archívov bolo v roku 1933 exhumovaných 931 vojakov z vojenských cintorínov
z Osadného, Nižnej a Vyšnej Jablonky a ostatky 94 vojakov exhumovaných v dňoch 13. – 17. novembra 1933 z roztrúsených hrobov z lokality chotára na Skórach (Pod kozím vrchom, Zadné Skóry, Poľana a Kozí Ortáš). Ich ostatky boli v dňoch 3. až 23. októbra 1934 uložené do jamy v krypte. Uloženie 1 025 ruských vojakov pripomína tabuľa v češtine a ruštine umiestnená pri krypte s textom:
„ ZDE V PÁNU ODPOČÍVÁ 1025 VOJÍNU PADLÝCH VE SVĚTOVÉ VALCE 1914 – 1915.
ZNÁMYCH PODLE JMEN 23. NEZNÁMYCH 1002. ČEST BUDIŽ JEJICH PAMÁTCE“.
Zoznam 23 známych mien ruských vojakov však dodnes nie je známy. Ostatky ďalších 1 467 exhumovaných rakúsko-uhorských vojakov z cintorínov v Osadnom, Nižnej a Vyšnej Jablonky boli uložené do dvoch šácht na súčasnom miestnom cintoríne v blízkosti uniatského chrámu. Z nich sa zachoval menným zoznam 63 tu pochovaných vojakov. Aj miestni obyvatelia sa na exhumácii podieľali, čo potvrdil aj nedávno zosnulý Osadňan – Štefan Kimak, ktorý nám osobne rozprával, ako spolu s ďalšími ľuďmi tieto kosti v lesoch zbieral a že skutočne od niektorých kostí odpadávalo telo. „Všetci sa báli, že hneď pozomierajú, lebo sme to robili holými rukami, no ja žijem dodnes“ – povedal. Zomrel ako 92 ročný.

Rekonštrukcia krypty
Ako roky plynuli, na kryptu sa začalo zabúdať, a keďže sa nachádzala pod chrámom a hrob bol zabetónovaný, z miestnosti sa stal sklad.
Za duchovného Mikuláša Petrovku o kryptu začali mať záujem rôzni turisti a ochranárske organizácie. V spolupráci so Spolkom priateľov Východných Karpát sa mu podarilo kryptu verejnosti sprístupniť a otvoriť časť hrobu, takže turisti už mohli nahliadnuť, čo sa v nej nachádza. Podarilo sa mu taktiež získať aj financie, za ktoré boli zakúpené plastové dvere. Krypta však bola zničená vlhkosťou a dokonca hrozilo, že sa zrúti jej strop. V roku 2002 bol do Osadného ustanovený duchovný Peter Soroka a začal písať na rôzne inštitúcie, ktoré sa buď neozvali alebo dali odmietavú odpoveď. Preto napísal na Veľvyslanectvo Ruskej federácie do Bratislavy, z ktorého po krátkom čase dostal odpoveď. V januári 2003 Osadné navštívil prvý tajomník Ruského veľvyslanectva Oleg Semenov, ktorý prisľúbil v priebehu niekoľkých rokov financovať opravu krypty. V tom istom roku sa v spolupráci s firmou Lenik a dvomi zamestnancami v rámci verejnoprospešných prác začala krypta opravovať. Do konca roka 2003 sa podarilo opraviť prakticky celý interiér krypty (izolácia a oprava podlahy, stien, stropu, zavedenie elektrického vedenia atď). V roku 2004 sa v práci pokračovalo vybudovaním prístrešku na vhodný vstup do krypty, a taktiež sa vykonalo odvodnenie okolo chrámu.
Pred kryptou bol postavený kríž, ktorý prišiel 5. septembra 2004 posvätiť najvyšší predstaviteľ Pravoslávnej cirkvi v českých krajinách a na Slovensku, blaženejší metropolita Nikolaj. Na posviacke sa zúčastnili aj hostia z Ruského eľvyslanectva. V roku 2005 boli urobené ešte dokončovacie práce a vybudované chodníky ku krypte. Posviacku krypty vykonal preosvätený Ján, biskup michalovský 17. júla 2005 za účasti vzácnych hostí a zástupcov kancelárie prezidenta SR, ministerstva kultúry SR, parlamentu SR, armády SR, viacerých veľvyslanectiev a vyše 500 veriacich. Veľkým vyznamenaním bol ďakovný list od ministra zahraničných vecí Ruskej federácie Sergeja Lavrova, ktorý v ňom ďakuje správcovi a veriacim PCO Osadné za starostlivosť a prácu pri rekonštrukcii krypty. Pozdravný list prítomným na slávnosti poslal aj Prezident SR Ivan Gašparovič, ktorý sa síce slávnosti osobne nezúčastnil, ale neskôr sa s miestnym duchovným osobne stretol. Nakoniec venovalo Veľvyslanectvo Ruskej federácie na opravu krypty 1,3 mil. Sk. O 5 rokov neskôr, 24. júna 2010, kryptu v Osadnom navštívil veľvyslanec Ruskej federácie v SR Pavel Kuznecov v doprovode honorárneho konzula Ruskej federácie v SR Ladislava Štefka. Vďaka pomoci poslancov z Európskeho parlamentu sa podarilo na kryptu získať aj 70 000 Sk od Rakúskeho čierneho kríža z Viedne, nakoľko sú tu pochovaní aj vojaci Rakúsko-uhorskej armády.

Vojaci v krypte
Počas Prvej svetovej vojny prebiehali v Osadnom a jeho okolí ťažké boje. Vojaci tu bojovali a padli počas tzv. Brusilovského prielomu v rokoch 1914 – 1915.
Najťažšie boje sa tu odohrali v novembri 1915, kedy generál Lavr Georgijevič Kornilov neuposlúchol rozkaz a na vlastnú päsť zaútočil na Humenné, kde od Rakúsko-Uhorskej Honvenskej divízie utrpel veľkú porážku. Cez Osadné unikal 28. novembra 1914 so svojou 48. divíziou 34. zboru 8. ruskej armády do hlavného tábora Rusov v Sanoku. Ďalšie boje sa odohrali začiatkom roka 1915 počas úsilia 8. ruskej armády pokračovať v útokoch na Vranov a Humenné. Mali zadržať nepriateľa s čo najmenším počtom svojich síl medzi Vislou a Svidníkom. Museli sústrediť čo najviac vojsk v priestore Medzilaboriec, Lupkova a Sanoka a odtiaľ začať rozhodujúci boj na Humenné. Frontová línia sa ustálila severne nad obcou na hrebeni Stoby – Skóry. V bojoch o tieto kóty padlo veľké množstvo vojakov. Prevažná časť týchto vojakov je pochovaná práve v Osadnom. Bojovalo sa tu dlhých 5 mesiacov. Napriek tomu tu Rusi kvôli nedostatku munície prehrali. Po ich ústupe na nižnom konci nad hájenkou pri ceste do Nižnej Jablonky, na lokalite zvanej Poľana, bol v rokoch 1915 – 1917 zriadený vojenský cintorín. Pochovaní tam boli predovšetkým rakúsko-uhorskí vojaci, ktorých počet sa odhadoval na 3000 a neskôr zreálnil na 544 pochovaných vojakov. Tu boli v roku 1920 prenesené aj spomínané ostatky ruských vojakov. V roku 1933 však po prenesení kostí do krypty cintorín zanikol. V súčasnosti je v obci pochovaných 2498 vojakov (v krypte a na miestnom cintoríne). K zaujímavostiam patrí i skutočnosť, že v Osadnom zo dňa 12. na 13. februára 1915 prenocoval, ako vojak Pražského zboru, známy český, po nemecký píšuci, „zúrivý reportér“ Egon Ervin Kisch.

Viac ako 90. rokov od bojov v okolí Osadného
Krypta ruských vojakov v Osadnom bola v poslednom čase spomínaná veľmi často v rôznych médiách.
Hovorí sa o nej hlavne v súvislosti s jej rekonštrukciou. Historické fakty spojené s týmito vojakmi však každý určite nepozná.
Ruské velenie po víťazstve v Haliči koncom leta muselo určiť najbližšiu strategickú úlohu. Rakúsko-uhorské a Nemecké vojská preto Rusi tlačili na Karpaty, kde dorazili v septembri 1914. Ďalej sa neodvážili, lebo nemali dosť munície ani ostatných zásob a preto sa tie najkrutejšie boje odohrávali v neľútostných zasnežených horách. Hlavnú úlohu v týchto bojoch zohrávala 8. armáda pod velením A.A.Brusilova. Aj preto tieto boje vošli do histórie ako Brusilovský prielom. A.Brusilov však varoval pred príliš hlbokým vpádom na Slovensko, na ktorý nebolo odsť síl. Neobišlo sa to však bez nepríjemností. V novembri 1914 veliteľ 49. divízie 24. zboru generál Kornilov, posadnutý „vyznamenať sa svojou prchkou povahou“, neuposlúchol rozkaz a prenikol so svojou divíziou k Humennému a Snine. V tomto priestore sa už nachádzala 2. kozácka kombinovaná divízia, ktorej úlohou bolo, ponechajúc delostrelectvo, urobiť nájazd, vyvolať paniku a rýchlo sa vrátiť späť. L. Kornilov sa svojvoľne podujal na rovnakú úlohu a draho zato zaplatil. Rakúsko-uhorská Honvédska divízia, ktorá postupovala od Užhorodu k Turke, sa obrátila na Stakčín a prenikla do tyla 49. divízie. Cesty ústupu boli odrezané. Kornilov musel nechať batériu horských kanónov, časť trénu, niekoľko stovák zajatcov a so zvyškom svojej divízie (podľa niektorých prameňov len 29. novembra Rusi stratili 1500 vojakov, ktorí padli do zajatia) sa 2. decembra vrátiť horskými chodníkmi (aj cez Osadné) do hlavného stanu v Poľsku. Práve v týchto bojoch zahynuli prví vojaci pochovaní v Osadnom. V priestore Medzilaboriec bojoval generál Orlov s 8. zborom. Aj tento front siahal k Osadnému. Boje tu boli ukrutné. Armáda nemali nijakú výstroj. Letná sa dotrhala, čižiem nebolo a vojsko stálo po kolená v snehu za silných mrazov. Navyše s muníciou to bolo také ťažké, že sa bojovalo na bodáky, o čom svedčia aj prebodnuté lebky v kryte. Ako hovorí starí ľudia: „z lesov bolo počuť strašné stonanie smrti. Po stromoch viseli mŕtvi vojaci.“
V roku 1915 zahynuli vojaci pochovaní v našej krypte počas snahy 8. armády v útokoch na Vranov a Humenné. Mali zadržať nepriateľa čo s najmenším počtom svojich síl medzi Vislou a Svidníkom. Museli sústrediť čo najviac vojsk v priestore Medzilaboriec, Lupkova, Sanoka a odtiaľ začať rozhodujúci boj na Humenné.  Ruské vojsko však v apríli 1915 nemalo dosť síl a po posilnení Rakúzsko-uhorskej armády bolo vytlačené z Karpát.

Tak, ako tu vojaci zomierali, tak boli aj pochovávaní.
Vojenské cintoríny boli skoro v každej dedine.Na počiatku v roku 1926 ich tu bolo 1025. Avšak potom v roku 1933 a 1934 tu boli prinesené ďalšie kosti zo zrušených cintorínov v Nižnej Jablonke, Vyšnej Jablonke a Veľkej Poľane. Preto je ich tu dnes okolo 1600. Z toho je 64 známych (Rakúšania, Maďari, Nemci, Slováci, Česi, Srbi) a ostatní sú neznámi (Rusi). Takúto dlhú historickú púť mali mladí chlapci z ďalekého zahraničia, ktorí odišli od svojich rodín a už nikdy sa domov nevrátili. Nezáleží na tom, či to boli Rusi alebo nejakej inej národnosti. V každom prípade to boli hrdinovia, ktorí položili životy za svojich blížnych.       

Nech ich dá Hospodin „blaženyj pokoj i vičnuju pamjať“.

Odkaz na stránky krypty: http://www.pcoosadne.orthodox.sk/

Foto krypty a seznam Obětí - ZDE

ThDr.Peter Soroka, protojerej Osadné