Spomienka na 70. výročie uzavretia Vianočnej dohody
Spomienka na 70. výročie uzavretia Vianočnej dohody
V Bratislave sa 23. decembra 2013 uskutočnila spomienka na 70. výročie uzavretia dokumentu o spoločnom postupe slovenských politických a odbojových zoskupení (ilegálna skupina Flóra, sociálni demokrati, občianski aktivisti, bývalí agrárnici, komunisti atď.) proti domácemu totalitnému a kolaborantskému režimu J. Tisa a o príprave ozbrojeného vystúpenia proti nemu. Akciu, na ktorej predstaviteľ Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a iniciátor spomienky Martin Krno položil k pamätnej tabuli na vchodovej bráne do domu na Gajovej ulici kvety, sprevádzali vystúpenia historikov – Ivana Kamenca z Historického ústavu SAV a Miroslava Pekníka z Ústavu politických vied SAV. Obaja rečníci pripomenuli význam Vianočnej dohody, jej medzinárodné súvislosti a následné ozbrojené vystúpenie protifašistických síl na Slovensku v rámci Slovenského národného povstania, ktoré znamenalo pripojenie Slovenska k Spojencom bojujúcim proti hitlerovskému Nemecku.
Vianočnú dohodu, ako sa dokument nazýval, podpísali odbojári v byte Dr. Mateja Josku na Gajovej ulici v Bratislave pred Vianocami 1943. Za Komunistickú stranu Slovenska boli signatármi Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský, za demokratov Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko. Účastníci tajnej schôdzky sa dohodli na vytvorení spoločného politického vedenia, ktorým bude Slovenská národná rada (SNR) ako jediný reprezentant politickej vôle slovenského národa doma a koordinátor ozbrojeného vystúpenia proti domácemu kolaborantskému režimu. SNR spolu s Vojenským ústredím pripravovali Slovenské národné povstanie (SNP). Jedným z najdôležitejších cieľov SNP bolo otvorenie karpatských priesmykov postupujúcej Červenej armáde, to sa však nepodarilo. Jedným z dôsledkov potom boli ťažké boje, veľké obete v oblasti Duklianskeho priesmyku a aj faktická vojenská porážka Povstania, z ktorého po ústupe do hôr zostali až do oslobodenia slovenského územia len izolované partizánske skupinky.
Samotný dokument, ktorý z konšpiračných dôvodov nebol signovaný, je rozdelený do dvoch častí. Prvá časť Vianočnej dohody sa vzťahuje na činnosť SNR: tento vrcholný slovenský orgán (na ktorý v súčasnosti nadväzuje Národná rada Slovenskej republiky) má za úlohu viesť odboj proti Slovenskej republike na čele s prezidentom Jozefom Tisom. Keď nastane vhodná príležitosť, SNR má kolaborantskú slovenskú vládu zvrhnúť a má sa uchopiť moci na Slovensku. Má byť hlavným orgánom Slovenska, kým sa nenájdu vhodní zástupcovia, ktorí prevezmú moc. SNR má udržiavať kontakty s "česko-slovenskou vládou a s celým zahraničným odbojom, ktorých prácu na medzinárodnom a vojenskom poli uznáva a podporuje".
Druhá časť dokumentu sa vzťahuje na vznik budúcej Československej republiky na princípe rovnosti slovenského a českého národa. Budúci štát má byť v úzkom kontakte s ostatnými slovanskými národmi a hlavne so Sovietskym zväzom. Nová republika má byť demokratická a v jej politike majú byť odstránené zložky "fašistické, rasistické, totalitné a také, ktoré budú v rozpore s týmito zásadami". V tomto duchu sa má viesť aj hospodárstvo, sociálne otázky, kultúra, školstvo a výchova v budúcej republike. V dokumente sa hovorí aj o náboženskej otázke v budúcej ČSR: "Zachovaná má byť sloboda náboženských vyznaní, vylúčený má byť však vplyv cirkvi na smer a vedenie štátu."
Je príznačné, že Vianočná dohoda z roku 1943 sa končila v podobnom duchu ako Pittsburská dohoda z roku 1918: „O definitívnej úprave týchto otázok rozhodnú – a to menovite o ústavnoprávnej úprave pomeru slovenského národa k národu českému – zo slovenskej strany výlučne slobodne zvolení (určení) zástupcovia slovenského národa.“
F. Vrábel, december 2013
Fotografie: Emil Polák, F. Vrábel
Náhledy fotografií ze složky Vianočná dohoda
